V minulom blogu som sa venoval fotovoltickým systémom. Na konkrétnych prepočtoch som ukázal, koľko môže domácnosť v skutočnosti ušetriť pri inštalácii fotovoltického panelu a za aký čas sa môže táto investícia reálne vrátiť.
Tvrdenia niektorých „odborníkov“ o tom, že návratnosť v takomto prípade je kratšia ako desať rokov, sú úplne nereálne. A pokiaľ toto niekto, kto inštaluje fotovoltické systémy tvrdí, bolo by vhodné dať si to do zmluvy s dodávateľom.
Skutočná doba návratnosti sa totiž najčastejšie pohybuje od 19 až do 31 rokov a závisí predovšetkým od výšky vlastnej spotreby vyrobenej elektriny, ktorá bude reálne takmer vždy menej ako 40 %. Tieto prepočty som robil pre systémy ON GRID (elektrická energia, ktorá sa v danom momente vyrobí, primárne vypĺňa aktuálnu spotrebu elektrospotrebičov v danej chvíli, prebytky z výroby idú do siete) a HYBRID (elektrická energia, ktorá sa vyrobí a nespotrebuje, sa ukladá do batérií).
Ohrev vody
Aby som však poskytol komplexné informácie, je potrebné uviesť aj ďalšie veci. Preto nemožno zabudnúť ani na systém PV Ohrev vody. Na trhu je veľa dodávateľov takýchto systémov a nie všetci v rámci prezentácie používajú korektné čísla a výpočty. Ako názorný príklad nám môže poslúžiť jedna nemenovaná firma. Tá vo svojich materiáloch tvrdí, že systém PV Ohrev vody sa splatí v priebehu siedmych rokov.
Ako môžete vidieť v tabuľke nižšie, menší ohrievač vody s objemom 125 litrov s výkonom 2 kW stojí zhruba 4200 eur. Po odpočítaní štátnej dotácie vo výške 2100 eur, tak človek zaplatí 2100 eur. Podľa letáku a webových stránok tejto firmy by takéto zariadenie malo priniesť domácnosti 2400 kWh zisku. Vďaka tomu by rodina mala ušetriť ročne vyše 283 eur. Čiže návratnosť je sedem rokov.
Lenže toto číslo je na hony vzdialené skutočnosti. Je ťažko predstaviteľné, že by domácnosť mohla dosiahnuť za rok energetický zisk až 2400 kWh so zariadeným s výkonom 2kW. To je predsa na úrovni kvalitnej PV elektrárne s natáčaním panelov za Slnkom na juhu Európy.
Pochybné merania
V prípade riešenia tejto spoločnosti nie je známe, že by niekto videl nejaké relevantné testy energetických ziskov z akreditovanej skúšobne alebo nezávislého inštitútu. (Ak ich niekto má, tak nech ich kľudne zverejní v rámci diskusie.) Pokiaľ viem, tak údajne existujú len merania z nejakej univerzity, ktoré nikto nikdy nevidel. Údaje zo študentského laboratória však nie je možné zamieňať za testy akreditovanej a rešpektovanej skúšobne.
Keď si však prepočítame návratnosť na základe reálnych čísiel, tak prídeme k odlišným výsledkom. V prípade už uvedeného ohrievača vody s výkonom 2 kW vychádza návratnosť až na 22 rokov (viď tabuľka vyššie). Pri rátaní sa vychádzalo z prepočtov doc. Matušku z ČVÚT.
Zisk žiadny ale väčšia nezávislosť a čistá energia
Skúsme si to teda celé zhrnúť. Ľudia by mali pri pri investícii do solárnej energie počítať s dlhšou dobou návratnosti, než tvrdia niektoré reklamné letáky a prospekty firiem, ktoré nepodávajú úplné a korektné informácie. Pri fotovoltických systémoch je potrebné rátať s tým, že prinesú úsporu približne vo výške investovaných prostriedkov. Na druhej strane však produkujú čistú energiu vo forme elektriny a zabezpečujú väčšiu nezávislosť investorov na monopolných dodávateľoch energií.
Najhoršie z porovnania návratnosti vychádzajú systémy na fotovoltický ohrev teplej vody. To sa dá vysvetliť tým, že produkujú elektrinu s oveľa nižšou účinnosťou a premieňajú ju znovu „iba“ na teplo. Toto si uvedomujú aj bežní spotrebitelia, pretože fotovoltická príprava teplej vody tvorí zanedbateľný podiel realizácií z celkového podporného programu Zelená domácnostiam.